Prečo je zaujímavé práve dnes? Firmy sa o zamestnancov v zahraničí zaujímajú, keď chcú optimalizovať náklady alebo expandujú do zahraničia. Najmä pre zahraničné podnikanie je mimoriadne dôležité, aby ste mali aj domácich zamestnancov. Nábor budúcich zamestnancov je pomerne dostupný a pracovné vzťahy sa nadväzujú jednoducho. Pre mnohé rozvinuté krajiny sú vysokokvalifikovaní pracovníci z menej rozvinutých krajín zaujímaví, lebo ich stoja iba zlomok nákladov ako v ich domovskej krajine.

Home office pracovníci so zručnosťami z oblasti spracovania údajov, IT podpory, obchodníci, pracovníci call centier, vývoja softvéru a webových technológií z Kuala Lumpur, Belehradu, alebo aj Bratislavy sú pre mnohé spoločnosti z UK, USA, či Švajčiarska mimoriadne perspektívni. Nadväzovanie zamestnaneckých pomerov je však regulované a firma musí spĺňať legislatívne kritériá v domovskej a tiež aj zahraničnej krajine. Napríklad, firmy z Veľkej Británie nemôžu priamo zamestnávať zahraničných pracovníkov bez registrácie v danej krajine a bez fyzickej prítomnosti v zahraničnej krajine.

Zahraničné podnikanie sa začína zamestnaním prvého zamestnanca. Pozrime sa na to, kde sa nachádza cena práce v nákladoch jednej firmy, ako sa pohybujú ceny práce vo svete a ako jednotlivé krajiny pomohli svojim podnikateľom pri vyplácaní mzdy počas COVID-19 krízy.

Zahraničné podnikanie optimalizuje náklady

Optimalizovať náklady je dnes pomerne jednoduché. Môžete si vyhľadať príležitosti mimo hraníc svojho štátu. Zahraničné podnikanie s cieľom optimalizácie nákladov poznáme aj ako globálne získavanie zdrojov. Je to získavanie zdrojov z globálneho trhu tovarov a služieb bez ohľadu na geopolitické hranice. Firma, ktorá sa rozhodne za takúto stratégiu získavania zdrojov chce využiť globálnu efektivitu pri dodaní produktu alebo služby. Medzi efektívne parametre patria

• nízkonákladová kvalifikovaná pracovná sila
• nízkonákladová surovina
• daňové úľavy
• nízke obchodné clá

Bežné produkty, ktoré pochádzajú z globálnych zdrojov sú výrobky a služby s vysokým angažmánom pracovnej sily – výroba produktov v Číne, call centrá s nízkonákladovými anglicky hovoriacimi pracovníkmi na Filipínach, dodávatelia IT služieb z Indie, Pakistanu a východnej Európy.

Stratégia globálneho získavania zdrojov a globálne obstarávanie je súčasťou mnohých nadnárodných spoločností. Firmy prirodzene hľadajú úspory a preto integrujú bežné položky na materiál, procesy, technológie, dodávateľov a zamestnancov v globálnych nákupoch a zahraničných lokalitách. Z pohľadu účtovníctva, firme môže pomôcť aj vhodne zvolená krajina z pohľadu sadzieb DPH. Krajiny uplatňujú rozdielne DPH a ich prehľad si môžete prečítať v článku Prehľad sadzieb DPH v rámci EÚ krajín.

Podnikanie v LCC krajine

Low-cost country sourcing (LCCS) je stratégia obstarávania zameraná na globálne zabezpečovanie zdrojov z krajín s nižším mzdovými a výrobnými nákladmi. Funguje dvomi spôsobmi. Krajiny ako USA, Spojené kráľovstvo, Kanada, Austrália a západoeurópske krajiny sú vysokonákladové (HCC) a krajiny ako Čína, India, Indonézia, Bolívia, Brazília, Rusko, Mexiko a krajiny východnej Európy sa považujú za nízkonákladové (LCC). Do krajín s vysokými nákladmi prichádzajú výrobky a služby produkované v nízkonákladových krajinách a technológie z vysokonákladových krajín prichádzajú do nízkonákladových krajín.

Podnikanie v zahraničí využili na rast aj najúspešnejší

Vedenia mnohých spoločností zhodnotili svoju nákladovú pozíciu a zistili, že konkurencia LCC krajiny využíva často aj na 60 %. Štrukturálna zmena môže v konečnom dôsledku zachrániť celé podnikanie.

• Emerson Electric je 15,6 $ miliardový konglomerát, ktorý podniká na celom svete. Koncom sedemdesiatych rokov mali problém s vysokými nákladmi v niekoľkých produktových radoch. Už v polovici osemdesiatych rokov začali realizovať stratégiu presúvania zdrojov, výroby a strojárstva zo západnej Európy a Severnej Ameriky do „krajín s lepšími nákladmi“, krajín LCC. Po migrácii, prevádzkové náklady neustále klesajú a ročný výnos akcionárov sa neustále zvyšuje
• Spoločnosti Honeywell a Siemens majú ustálenú globálnu prítomnosť vo výrobe. V migrácii nákladov do LCC krajín plánujú pokračovať
• Po migrácii výrobných nákladov do Číny, spoločnosť General Electric od 2001 do roku 2003 ročne rástla o 66 %

Prečo hľadať zamestnancov v zahraničí

Zamestnanci a zahraničné podnikanie majú dve základné roviny: buď musíte mať zamestnanca v krajine, kam expandujete kvôli právnym povinnostiam, alebo chcete znížiť svoje náklady na zamestnancov.

Práve zamestnanci sú nákladní pre mnohé firmy. Zamestnávanie ľudí v zahraničí ponúka množstvo výhod pre spoločnosti, ktoré sa snažia osloviť nových zákazníkov, ušetriť mzdové náklady, alebo iba otestovať produkty a služby v zahraničí.

• Vstúpte na nové trhy s miestnymi zamestnancami a dajte produktu alebo službe domáci nádych. Ľudia z kultúry, do ktorej vstupujete poznajú najlepšie, čo ich spoluobčania chcú a aké sú lokálne trendy či požiadavky
• Manažujte väčšiu skupinu cez online riešenia na plnenie pracovných úloh
• Efektívnosť nákladov znamená aj prijímať ľudí za konkurencieschopné platy a zároveň ušetriť na nákladoch

Úspešné zahraničné podnikanie po vstupe alebo expanzii znamená prijímanie a riadenie zamestnancov. Je to prvá výzva, ktorú musíte zdolať. Zamestnancov v zahraničí môžeme rozdeliť do troch kategórií

1. Experti, ktorých vyšlete z domovskej krajiny
2. Zahraniční pracovníci, ktorí pôsobia na novom trhu a sú prijímaní na podporu miestnych operácií
3. Zamestnanci na diaľku najatí na samostatnú prácu

Bez rozdielu na to, aký typ zamestnanca prijímate v zahraničí, musíte splniť jeden kľúčový bod a to je vedenie mzdovej agendy cez samostatnú právnickú osobu, alebo využitím GEO služby (Global Employment Outsourcing). Vždy však musíte dodržať predpisy danej krajiny.

Cena práce ovplyvňuje vašu nákladovosť

Súčasťou podnikania je aj otázka celkových nákladov na prácu, tj. celkových výdavkov zamestnávateľa na zamestnávanie zamestnanca. Cena práce okrem platu zahŕňa aj odmeny a ďalšie nemzdové náklady na zamestnanca – sociálne príspevky, dávky, výplatné listiny a ďalšie súvisiace dane. Náklady na mzdu a sa v krajinách odlišujú a preto by tento parameter mal ovplyvniť rozhodnutie, či je pre vás riešením podnikanie v zahraničí. Zamestnávateľa musí prirodzene zaujímať, aké sú náklady súvisiace s mzdou v rôznych krajinách a kedy sa mu oplatí vstup do inej krajiny.

Eurostat porovnáva náklady ma mzdu v celej Európske únii. Posledný prieskum bol publikovaný v roku 2020. V Únii sú obrovské rozdiely.

• Najlacnejšia pracovná sila je v Bulharsku. Jedna pracovná hodina v Bulharsku stojí 6 € V roku 2018 stála iba 5,4 €
• Najdrahšia pracovná sila je v Nórsku a jej cena je 50,18 € na hodinu. Nórsko predbehlo Dánsko, ktoré malo v roku 2018 najdrahšiu pracovnú silu a jej hodnota v roku 2018 bola 43,5 € na hodinu
• Vysoká cena práce je aj na Islande (41,65 €), v Dánsku (44,7 €), Luxembursku, Belgicku, Francúzku, Holandsku, Švédsku, Nemecku a v Rakúsku (34,6 €)
• Krajiny s najnižšou cenou práce sú okrem Bulharska aj Rumunsko (7,7 €), Litva, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko, Chorvátsko a nakoniec – aj Slovensko je pod európskym priemerom (12,5 €)
• Priemerná cena na hodinu v Európskej krajine s eurom stála 31,4 € a v krajinách, ktoré nepoužívajú euro 27,7 €
• Podiel nemzdových nákladov na zamestnanie na celkových nákladoch práce bol priemerne 24 % a pohyboval sa len od 6 % na Malte až po 32,9 % vo Francúzsku

V porovnaní s globálnymi nákladmi vo svete nájdeme krajiny, kde sa cena práce pohybuje ešte nižšie. Vo Vietname zaplatíte 3 $ za hodinu, v Indii 2,5 $ za hodinu a v Indonézii iba 0,8 $. Optimalizácia nákladov cez podnikanie v zahraničí môže byť obrovská a svojich manažérov môžete riadiť aj online.

Mzdové dotácie počas krízy COVID-19 v zahraničí

Väčšina vyspelých krajín sa počas COVID-19 postavila za záchranu pracovných miest a dotovala zamestnávateľom mzdy. Dánsko, Francúzsko, Nemecko a Švédsko dotovali iba hodiny, ktoré zamestnancovi boli znížené kvôli nútenému skráteniu pracovného času. Austrália, Kanada, Írsko a USA dotovala mzdy všetkým zamestnancom vo firme, ktorá zaznamenala veľký pokles obratu v dôsledku krízy COVID-19. Schéma dotácií na mzdy sa líšila výškou, ktoré vypláca štát a bola ohraničená jej maximálnou výškou. Vládny inštitút Spojného kráľovstva pripravil prehľad najzaujímavejších dotácií.

• Kanada pokrývala do 75 % hrubej mzdy
• V Írsku štát dotoval až 85 % čistej mzdy a to maximálne vo výške 410 € týždenne a vo Veľkej Británii maximum dotácie dosahovalo až £ 2 500 na mesiac
• Najvyššia horná hranica príspevku na mzdu bola vo Francúzsku a dosiahla výšku 6 927 € mesačne na každého zamestnanca

USA ako jediná krajina nemala presne definovaný dotačný systém na mzdy. Fungovali ďalšie systémy, ktoré mali za cieľ motivovať zamestnávateľov v neprerušení pracovného pomeru so zamestnancom. Tieto dotácie boli postavené ako podnikateľské pôžičky alebo daňové úľavy. Zamestnanec mohol získať viac ako 15 000 $ celkovo.

Ako zamestnanci v zahraničí využívali pomoc?

Najväčší vplyv krízy v 2020 pocítili mladí ľudia a ženy. Spravidla majú menej platené pracovné miesta a zároveň vysoké zastúpenie v odvetviach, ktoré boli krízou postihnuté najviac – cestovný ruch a reštaurácie. O štátnu pomoc požiadalo 60 miliónov ľudí z krajín OECD.

• Najefektívnejšie využili pomoc zamestnanci na Novom Zélande. Urobilo ich tak 66,27 %
• Vo Francúzsku  malo nárok na pomoc až 54,93 % zamestnancov (13 140 000 ľudí) a z toho ju využilo 32,61 %
• Vo Švajčiarsku v Taliansku o pomoc žiadalo 45,43 % a 45,20 % zamestnancov
• Najmenej zamestnancov získalo pomoc vo Švédsku (11,48 %), v Dánsku (9,19 %), vo Fínsku (7,35 %) a v Lotyšsku (5,61 %). V týchto krajinách väčšina zamestnancov ani nesplnila podmienky na štátnu pomoc.

Čo musíte poznať pred štartom podnikania v zahraničí?

Správna obchodná infraštruktúra je základom na plynulý chod v krajine, do ktorej spoločnosť expanduje. Je potrebné, aby ste si zabezpečili všetky legislatívne a administratívne podmienky a začali s výkonnom včas, podľa plánu. Ideálnym krokom je oslovenie firmy, ktorá sa profesionálne venuje expandovaním do zahraničia. Pomôže vám vo všetkých nevyhnutných krokoch, poradí najlepšie riešenia a vie prakticky porovnať povinnosti v domovskej a zahraničnej krajine. Musíte si v prvom rade pripraviť dva piliere

• Právna infraštruktúra
  • Zariadenie právneho subjektu – prechod, správa právnickej osoby, pomoc pri zamestnaneckých zmluvách, registrácia DPH a zabezpečovanie potrebných prevádzkových požiadaviek, registrácia sídla, zosúladenie právnych a daňových povinností.
• Účtovníctvo
  • Nastavenie účtovníctva, systému, príprava účtov a faktúr pre zákazníkov, správa účtovníctva.

Bez týchto regulácií by nastali komplikácie s majetkom, oneskorila by sa príprava prevádzky a právne povinnosti pri zamestnaní pracovnej sily. Trvanie príprav na podnikanie v zahraničí môže trvať aj tri mesiace a preto je potrebné včas sa k tomuto kroku rozhodnúť. O všetkých prednostiach podnikania v zahraničí je vhodné sa poradiť s odborníkom. Vo Freya Corporation sme otvorení bezplatným konzultáciám. Zavolajte nám alebo napíšte.

Zdroje:

• Labour costs in the EU Hourly labour costs ranged from €5.4 to €43.5 across the EU Member States in 2018, 04.2019
• Employment Outlook 2020, OECD